Lebo mi to sľúbil. A potom zmizol. Dodnes vlastne neviem kam. No nechal mi tu teba ako svoj vlastný odraz z ľadových kryštálikov, ktoré tvoria oblaky.
Ešte predtým, než som druhýkrát nedobrovoľne nasadla do kyvadlovej lanovky môjho osobného Lomnického štítu na Kramároch si sa určite okúpala v bazéne endorfínov a preletela ponad všetky strechy ako dúha. Preto sa usmievaš. Bez prestávky. Určite by mi to potvrdil aj Profesor Rusňák, ktorý vás so sestrou vždy zazrel ako prvý. Jej neomylne predpovedal ambície a ja som preto niekedy v decembri oplakala možnosť, že skočíš rovnakú hlavičku do môjho života ako ona:). Ty si však pre zmenu docupitala v lete po špičkách, s úsmevom a o poznanie pomalšie, aby tatino medzitým zabudol, že chcel vlastne kupovať autíčka.
Než som prvýkrát nabrala odvahu vložiť do googlu heslo „najlepšia dovolenka pri mori s dvoma deťmi“ prešlo presne 365 dní. Sadla si si. Narástol ti prvý zub. Skamarátila si sa s nočníkom. Zachutil ti biely jogurt. Asi miliónkrát si sa usmiala. A 28.9.2017 si mi dala toľko sily, koľko by dalo do pohybu aj raketoplán. Pred rokom som sa stala mamou po druhýkrát a aj som dospela. Čas, ktorý na dni stojí a na roky letí, ukrajujem po sekundách a hlbšie dýcham. Vyliečila si ma z workoholizmu bez šokovej terapie, rozprávaš sa so mnou očami, tancuješ aj keď ešte nevieš chodiť, stačí ti ukázať prštekom a zem sa hneď začne točiť naopak a učíš ma aj z divných posledných pocitov vytvárať úžasné chvíle, lebo každému kývaš na odchod s úsmevom.
Mám slabosť na ľudí, ktorí ma nesklamú, neznášam tabuľkový softvér, verím v krásu okom neviditeľnú, naučila som sa za 5 rokov už asi 2kilometre trpezlivosti i pokoja a v hlave mám toľko príbehov, že ti z nich, dúfam, raz napíšem návod na život. Ale najmä, som tvoja mama. To je dnes moja najpevnejšia vôla.
Želám ti, aby ťa tvoj nekonečný úsmev, Adeli, nikdy nestál veľa síl. Pretože hoci si maličká, naučila si ma do svojich prvých narodenín tak veľa, že by som tým zoznamom poprela všetky štatistické definície pravdepodobnosti. Želám ti okolo seba len ľudí, ktorí si tvoj úsmev zaslúžia a prozreteľnosť pri ich výbere. Želám ti lásku, ktorá ťa bude milovať nezištne aj vtedy, keď sa ti usmievať nechce, pretože očakávanie vie byť niekedy veľmi zaťažujúce.
Prepáč mi všetky moje minulé tajné neistoty – si to najdokonalejšie stvorenie v ideálnom načasovaní a bez teba by nám stále ktosi chýbal. To som však ešte minulý rok netušila.
Ticho Brahe by o včerajšej hviezdnej oblohe povedal čosi iné, ale on nemal ďalekohľad a nepoznal tvoju sestru. Tá ti totiž na oblohe každý večer nájde anjela, ktorý sa narodil 14.8. (1926) presne ako ty a vďaka ktorému sa mi každý deň dýcha o poznanie ľahšie, pretože viem, že je s tebou aj keď ja spím.
Venujem mojej dcére, ktorá mi z najťažšieho roka života začala písať presne pred rokom o 11:23 rozprávku.
Mama