Keď mám čas, pátram po koreňoch vzniku tejto pračudesnej teórie s ktorou som si celú mladosť bezstarostne vandrovala po svete a skenovala jednotlivých kandidátov odlišujúcich sa zdanlivo iba farbou rúcha. Kameňom úrazu bude vzťah mojich starých rodičov. Trvá tak dlho, že už prešiel fázami všetkých kameňov, korálov, drahokamov a hornín a stal sa rovnako tvrdým ako ich diamantová svadba. Tá ich koexistencia má akúsi zvláštnu auru. Strávila som jej študovaním hodiny a hodiny a ...nič! Oni si žijú. Nie vedľa seba, ale spolu. A hoci teraz vymenujem niekoľko vlastností ich spoločného fungovania, nie je to tá aura. Na také farby totiž slová nestačia.
Denne sa smejú. Odprisahala by som, že preskakujú aj iskry. ON ju „dobíja“, ONA sa bráni. Ale len akožeJ. Všetko ne-pracovné žijú spolu. Spolu varia, spolu pozerajú Súdnu sieň aj 5 proti 5, spolu idú spať a spolu aj vstávajú. Keď ide ONA na Poštu alebo k lekárovi, ON ju celý čas čaká v okne. Ona preberá od poštárky ich dôchodok a hospodári, ON stále tvorí túžby a prepočítava ich hodnotu . ONA mu varí denne iba to, čo miluje, ON jej hovorí „cicenka“. Nikdy sa nenavštevujú v nemocnici. Raz mi ONA prezradila, že...keby niečo...budú si toho druhého pamätať plného života. Radi spomínajú. Aj na ťažké časy. Hádali sa iba vtedy, keď sa chystal na vlakovú stanicu a z vrecka mu trčal hrebeň, takže odkedy im schody do vlaku robia problém, nehádajú sa vôbecJ. Kritizujú sa láskavo. Bežne sa stane, že jeden z nich zabudne na sviatok či výročie toho druhého a hádka z toho ešte nebola. Vraj, no a čo?:-) A vždy sa rozprávajú o starostiach....
ON má o chvíľu 89 rokov a silnejšieho muža som nikdy nevidela. Za svoj život som nepočula, že by ho niečo bolelo a to má v malom poháriku každé ráno pripravených 15 liekov na najťažšie ochorenia, aké rodinná anamnéza nesie. Nikdy neplakal. Ani keď všetci plakali. Vtedy hovoril veci na ktorých sa usmievate aj keď máte pocit, že celý svet sa zrútil priamo na vašu hlavu. Odmieta lekárov. Nikdy nekričí a jeho slovo platí. V časoch keď peniaze snáď ešte ani neboli a zima mala ľadové grády vraj odišiel z domu a vrátil sa s plným kočom uhlia. A tak je to dodnes. ON je MUŽ. Len občas si vzdychne a povie svoje hyperflexibilné životné motto: „Každý máme svoje“.
ONA je silná žena. Najsilnejšia. Mladšia ako on. O celý mesiac! Celý rok chodí s paličkou a sťažuje sa na nutnosť varenia. Ale po Veľkej noci vždy paličku oprie o letný dom a v sadení či počte sliepok dobehne všetkých susedov, ktorí sú od nej generačne na míle vzdialení. Nerešpektuje chorobu a nikdy nesedí len tak...Rýpe do neho a pritom na neho žiarli a šialene sa o neho stará. Keď je ťažko, neznáša slzy a zatne sa ešte viac. Celý život šetrí z niečoho z čoho sa šetriť nedá a predsa mi svojho času pomohla „žiť“. Holí si nohy a používa trvalú. Rozpráva iba krásne a nikdy sa nesťažovala, ako bolo „za mladi ťažko“. Minulý rok mi počas okopávanie jahodového záhonu povedala, že by dnes nechcela byť mladá, lebo je ťažká doba. Napriek tomu, že sa starala o 5 súrodencov v dobách, keď voda nebola a jej nastávajúci chodil v zime bez topánok. Podľa poslednej lekárskej správy má menej ako 150 centimetrov, ale pohľadom riadi celú rodinu a keď niečo chce, dostane to. Neidealizuje si vôbec nič. ONA je prototyp zvaný silná ŽENA a nikdy to nebude inak.
Problém je v tom, že som jej neverila. Že keď mi povedala, že „každý kól je dobrý, keď sa o neho dá oprieť“ myslela som si, že hovorí o niečom, čo nepozná. Lebo ona stretla Muža. Takého, čo neklame. Takého, čo počúva. Nekričí. Stará sa. Sľúbi a dodrží. Analyzuje iba dôležité a vonia. A potom mi tie ich puzzle zaklapli. A pochopila som, že nikto nie je dokonalý. A že mladosť prináša rôzne príbehy, ktoré treba iba „prežiť“. No a keď neutečiem, budem raz žiť ako oni dvaja.
Charakteristickou črtou PNBK je to, že ešte nikdy neprišiel. Nikto ho ani nikdy nevidel. Hoci veriť je peknéJ. Preto si často takmer dokonalé ženy vezmú za muža hochštaplera a takmer dokonalí muži slúžia xantypám?
PS: Nádej zomiera posledná! A vzhľadom k nedokonalosti celého ľudstva sa možno skrýva, aby nebol lynčovaný alebo prenasledovaný. Existuje aj teória, že ich je veľa, ale žijú inkognito, aby sobášom nestratili svoj pôvab. Lebo...povedzme si na rovinu...keby sme denne prali jeho bielizeň a pripravovali mu hovädzie na cibuľke lebo nič iné na staré kolená nechce, nebude to už princ na bielom koni. Aspoň tak to je u mojich starých rodičovJ. Lebo môj dedko PNBK rozhodne je!
